Pacient a lekár musia proti chorobe bojovať spolu

Najčastejšie problémy pri liečbe hypertenzie, vysokého cholesterolu a diabetu

Vysoký krvný tlak
- je opakované alebo pretrvávajúce zvýšenie krvného tlaku - podľa definície na hodnoty 140/90 torrov a vyššie. Je to významné ochorenie pre jeho častý výskyt a vysoké riziko kardiovaskulárnych a mozgových komplikácií. Žiaľ, ak sa vysoký tlak nesleduje a nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme mozgovej porážky alebo srdcového infarktu či vážnym poškodením obličiek.
- vysoký tlak nemá žiadne charakteristické príznaky. Na ochorenie sa tak môže prísť len náhodou alebo počas zhoršenia jeho komplikácií. V počiatkoch choroby sú to napríklad poruchy spánku, bolesti hlavy a hrudníka alebo bezdôvodná únava. V pokročilejšom štádiu hypertenzie už vznikajú príznaky v dôsledku poškodenia iných orgánov. Komplikáciami sú poškodenie ciev v mozgu, v srdci, poškodenie obličiek a cievneho systému dolných končatín. Vysoký krvný tlak je jedným z najvýznamnejších faktorov aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien. Liečba má tri piliere: farmakologická, nefarmakologická liečba (úprava životosprávy - obmedzenie soli, redukcia hmotnosti, vylúčenie cigariet, alkoholu, pravidelný pohyb) a spolupráca lekára a pacienta (lekár a pacient by mali spoločne dosiahnuť, aby pacient užíval liečbu správne
- toje úloha pacienta a aby liečba bola čo najefektívnejšia - úloha lekára).
Ako zlepšiť adherenciu?
Zistilo sa, že až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty tlaku krvi. Viac ako 75% pacientov potrebuje na dosiahnutie týchto hodnôt kombinovanú liečbu. Liečba kombináciou liekov zabezpečí rýchlejšiu kontrolu krvného tlaku (o 18,5 %) a významné zníženie rizika infarktu a mozgovej príhody (o 34 %). Zo všetkých pacientov celosvetovo užíva jeden liek 30% hypertonikov, dva lieky 40% a tri alebo viac liekov 30% hypertonikov. Ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov. Liečba však musí byť dlhodobá, väčšinou celoživotná. Prerušenie liečby je nebezpečné a môže ohroziť život. Už vynechanie jednej dávky môže spôsobiť prudké zvýšenie tlaku a byť „poslednou kvapkou", po ktorej nasleduje infarkt či mozgová príhoda. Až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z predpísaných liekov. Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne, je 2,5krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou. Riziko sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania. Riešením by mohli byť takzvané fixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Nezávislá analýza v západoeurópskych krajinách (v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku a vo Veľkej Británii) v časovom horizonte 10 rokov dokázala, že zvýšenie adherencie - ochoty pacientov liečiť sa na 70% - by viedlo k úspore 327 miliónov eur a k zníženiu počtu kardiovaskulárnych príhod.
Vysoké hladiny cholesterolu
- zvýšená koncentrácia cholesterolu nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Vysoká koncentrácia cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba koncentráciu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba. Zvýšená hladina cholesterolu sa dá zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Rozhodnutie o potrebe liečby nezávisí len od jeho výšky.'ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov
- dedičnosť a životospráva - môžeme v súčasnosti ovplyvniť lea jeden. Prevenciou je teda zdravý životný štýl.
- ak sa vysokú koncentráciu cholesterolu v krvi nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybom alebo hladina „zlého" cholesterolu je vysoká, lekár predpíše lieky. Keď pacient dosiahne určitú hladinu zlého LDL - cholesterolu, konkrétne viac než 3 až 4 mmol/l, mal by sa podľa medzinárodných odporúčaní liečiť. V prípade rizikových pacientov, ako sú hypertonici, diabetici alebo tí, ktorí majú v rodinnej anamnéze prekonanú kardiovaskulárnu príhodu, by sa malo začať s liečbou už pri nižších hodnotách.
Diabetes
- je ochorenie, ktoré pacient zvládne len s podporou najbližších a s pomocou lekára. Všetky tri strany musia vzájomne spolupracovať, aby bola liečba diabetu úspešná. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť. Patria medzi ne srdcovo-cievne ochorenia, ktoré hrozia diabetikom dva- až štyrikrát častejšie ako dospelým bez diabetu. Ďalšími vážnymi komplikáciám cukrovky sú poškodenie zraku, ktoré môže viesť až k oslepnutiu, vážne poškodenie obličiek, ako aj takzvaná diabetická noha. Prejavuje sa infekciami, vznikom vredov alebo narušením tkaniva nohy a často vedie až k amputácii končatiny.
- riziko amputácie končatiny je u diabetikov 15- až 40-krát vyššie ako u zdravých ľudí. Počet diabetikov sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. K príčinám nárastu ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, nevhodná strava, stres a obezita. Až 8 z 10 prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu. Medzi príznaky cukrovky patria neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny. Diabetes je ochorenie, ktoré sa dá udržať pod kontrolou vďaka pomoci diabetológov, podpore rodiny, ale najmä aktívnemu prístupu pacienta.
Liečba: najdôležitejším cieľom je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty - normoglykémiu s hodnotami glykémie 4,5 až 7,5 mmol/l. Ak má byť liečba diabetu úspešná, musí sa na nej podieľať sám pacient, jeho rodina i lekár, ktorí tvoria fungujúci partnerský trojuholník. Bez tejto spolupráce nemôže byť liečba diabetu úspešná ani s najmodernejšími liekmi. Základom diétnych opatrení musí byť racionálna, pestrá a vyvážená strava. Odporúčanú stravuje nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb a rodinných stereotypov. Pohyb by mal byť pre diabetikov samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná (aeróbna) športová aktivita. Jej časové rozmedzie by mohlo trvať 30 až 60 minút + 5 až 10 minút rozcvičenie a vyklusanie. Pohyb zaraďte podľa vašich možností najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne. Podľa súčasných odporúčaní odborných spoločností je nevyhnutné začať s liečbou metmorfínom hneď pri zistení cukrovky 2. typu. Dnes existuje mnoho skupín liekov na diabetes 2. typu, ktoré je možné rôzne kombinovať. Nenahraditeľnou možnosťou liečby sú rôzne druhy inzulínu, ktoré sa aplikujú raz, dvakrát či niekoľkokrát denne.
Edukácia diabetikov si vyžaduje špecifické podmienky:
Dostatok času. Pri edukácii sa témy opakujú, lekár opakovane vysvetľuje a vracia sa k problémom pacienta.
Vzájomný dialóg. Lekár si overuje, čo pacient už vie, vracia sa k témam, ktoré ovláda horšie, pacient kladie doplňujúce otázky, uisťuje sa, či rozumel správne.
Poznanie osobnosti pacienta. Aby lekár mohol úspešne edukovať pacienta, musí vedieť, či svojmu ochoreniu prikladá dostatočný význam a ako je motivovaný. Mal by vedieť odhadnúť, či bude pacient dôsledný v liečbe a čo by ho povzbudilo k väčšej aktivite.
Spolupráca s rodinou pacienta. Lekár, pacient a jeho rodina tvoria partnerský trojuholník. Ak funguje, aj liečba je úspešná. Ak jedna strana zlyháva, negatívne to ovplyvňuje výsledok snaženia ďalších dvoch strán.
Prečo pacienti nespolupracujú pri liečbe
Často nedôsledný prístup k liečbe, nedodržiavanie jej pravidiel a celkový životný štýl pacientov s chronickými ochoreniami približuje aj prieskum Ipsos, ktorý iniciovala spoločnosť Teva Pharmaceuticals.
Do prieskumu bolo zapojených približne tisíc Slovákov a Čechov, ktorí trpia diabetom II. typu, vysokým krvným tlakom alebo sa liečia v súvislosti s ochoreniami týkajúcimi sa nadváhy a obezity. Zo sociodemografického hľadiska išlo o 52 % žien a 48 % mužov s priemerným vekom 45 rokov. Pacienti mali priemernú hodnotu BMI 30,2 čo je dôležitý ukazovateľ najmä v súvislosti s ochoreniami diabetes či obezita, na ktoré sa opýtaní liečia. Až 81 % z nich trpí práve ochoreniami srdca a ciev. V rámci prieskumu respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa samotnej adherencie, koľko tabliet denne užívajú a aké sú hlavné dôvody nedodržania predpísanej liečby. Z hľadiska celkového životného štýlu, ktorý významne ovplyvňuje terapiu pacientov, sa v prieskume vyskytli otázky týkajúce sa fajčenia, príjmu alkoholu, miery stresu, s ktorou sa respondenti v bežnom živote stretávajú, spánkového režimu a pohybových aktivít, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na celkovej vitalite človeka. Pacienti odpovedali aj na čiastkové otázky v súvislosti s pitným režimom či príjmom zdravej stravy. Približne tri štvrtiny pacientov, ktorí trpia diabetom, hypertenziou alebo obezitou, v minulosti fajčili alebo fajčia stále. Viac ako polovica opýtaných bojuje so stresom, vo vyššej miere to pociťujú najmä slovenskí pacienti. Štvrtina respondentov nemá pravidelnú alebo žiadnu pohybovú aktivitu, ktorá by trvala aspoň pol hodiny. Na druhej strane Slováci trpiaci hypertenziou si tlak pravidelne merajú aj doma, čo dokazuje 40 % opýtaných. Napriek nedostatočnej adherencii či chybám životného štýlu sa väčšina pokúša robiť kroky vedúce k celkovej vitalite - často ide o pitný režim a opatrenia týkajúce sa fajčenia.
Prístup k liečbe
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pokiaľ si pacient kontroluje svoj krvný tlak pravidelne, priamo úmerne sa zvyšuje aj jeho spolupráca, čo na Slovensku predstavuje 51 %. Ľudia trpiaci diabetom, hypertenziou alebo nadváhou berú na dané ochorenie jeden až dva lieky denne. Ide pritom o lieky na predpis, pričom najdôslednejší sú pacienti s cukrovkou a hypertenziou. Viac ako polovica, 53 % pacientov, zároveň uvádza, že niekedy neužíva lieky podľa odporúčania lekára. K častému zanedbávaniu liekovej terapie sa priznalo 16 % opýtaných. Adherencia sa výrazne nelíši podľa toho, koľko liekov denne pacient užíva, i napriek tomu, že niektorí užívajú až päť liekov denne. Dôvody neužitia liekov podľa odporúčania lekára sa rôznia. Pacienti často liek zabúdajú užiť a 19 % z nich uvádza, že pokiaľ sa cítia dobre, nemajú potrebu liek užiť. Ďalší z nich nie sú doma v čase užívania lieku alebo majú pocit, že na nich liek nepôsobí dobre, majú zlú náladu alebo depresiu. Medzi ďalšie dôvody patrí, že lekár terapiu často mení alebo liek nebol k dispozícii v lekárni. Viac ako polovica pacientov s diabetom uviedla, že rozumie všetkým informáciám o svojom ochorení a liečbe, ktoré im poskytol lekár. Zároveň sú si vedomí toho, že lieky môžu splniť svoj účel len vtedy, keď ich pacienti užívajú pravidelne. V prípade hypertenzie sú čísla nižšie aj v kontexte dôvery v lekára či spoločnej diskusie s lekárom o pláne liečby. Tridsať percent pacientov s obezitou zvládne bez váhania vymenovať všetky užívané lieky a pätina z nich šije istá, že lieky, ktoré užívajú, fungujú.
Spolupráca lekár a pacient
Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. Ukazuje sa, že až 50 percent pacientov s chronickým ochorením opúšťa ordináciu lekára bez toho, aby porozumeli tomu, čo im lekár povedal. Pacienti majú rôznu mieru vedomostí o svojej chorobe, na druhej strane lekári sú často vystavení časovému tlaku. Zapojenie pacienta do terapeutického procesu významne zvyšuje účinnosť liečby. Preto by mal byť pacient riadne poučený o svojej chorobe, prognóze a význame liečby. Mal by byť informovaný o všetkých terapeutických možnostiach, ich prínosoch a rizikách, pravdepodobnosti dosiahnutia dobrých výsledkov - a to s použitím vhodných pomôcok, ako sú napríklad informačné letáky či efektívne komunikačné techniky. Treba ho poučiť, že sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky a aký je najlepší spôsob ich riešenia. Pacient by zároveň mal mať možnosť vyjadriť vlastné preferencie, je však vhodné ho upozorniť, že jeho názor iba doplní, nie však nahradí rozhodnutie lekára. Počas liečby by lekár mal pacienta informovať o dosiahnutých výsledkoch, ak je to možné, v číslach. Adherencia je dynamický proces, preto treba liečbu hodnotiť ustavične. V prípade nonadherencie (nespolupráce) by však lekár mal pacienta podporovať, nie obviňovať. Lekári by mali počítať s tým, že pribúdajú pacienti, ktorí žiadajú takzvaný „second opinion" - názor ďalšieho lekára. Funkčnosť a bezpečnosť liečby sú dvomi z mnohých parametrov ovplyvňujúcich kvalitu pacientovho života. Za indikátor kvality starostlivosti treba považovať aj spokojnosť pacienta.
Ako zvýšiť spoluprácu pri liečbe?
Adherencia je jedným z faktorov rozhodujúcich o účinnosti liečby a preto jej treba venovať rovnakú pozornosť ako preukázanej účinnosti jednotlivých prvkov liečby. Pri výbere terapie a každej jej zmene je nutný individuálny prístup. Súčasťou starostlivosti o pacienta je edukácia - informácie o chorobe, všetkých možnostiach liečby. JeJ význame, o možných nežiaducich účinkoch a v prípade väčšiny ochorení i o potrebe zmeny životného štýlu. Dôležité je vysvetliť pacientovi reálne očakávania a informovať ho o doterajších výsledkoch jeho liečby. Adherenciu je možné podporiť opakovaním informácií a zisťovaním, ako pacient svoju chorobu a liečbu vníma. To všetko umožní priateľská a otvorená atmosféra v ambulancii lekára. Významný je už prvý kontakt lekára s pacientom, ktorý môže predurčiť ďalšiu komunikáciu, najmä ak ide o liečbu chronického ochorenia, ktorá je dlhodobá či celoživotná. Do liečby je vhodné zapojiť rodinných príslušníkov, ktorí môžu pacientovi poskytovať významnú oporu. Prípadnú nonadherenciu treba čiastočne považovať aj za zlyhanie lekára.

Dobre zdravie_Pravda_clanok Diabetes