1. Úvod
  2. O nás
  3. Aktuality

ŠKODLIVÉ UŽÍVANIE ALKOHOLU

Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) konzumujú priemerne viac alkoholu obyvatelia v krajinách ako sú: Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Litva, Ukrajina, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Poľsko v porovnaní s obyvateľmi z iných európskych krajín (Blachier, M. 2013, Heretik, A.2013).

Priemerná spotreba alkoholu na svete je 6,13 l čistého alkoholu na osobu vo veku nad 15 rokov, slovenská spotreba alkoholu 12,5 l/osobu nad 15 rokov je dvojnásobkom svetového priemeru. V porovnaní so svetom máme dvojnásobok konzumentov alkoholu (77 % vs. 38 %) a 90 % predčasných odvrátiteľných úmrtí. I keď evidovaná mortalita na cirhózu predstavuje 8 % všetkých úmrtí, pri zohľadnení všetkých príčin je to takmer 4-násobok, až 30 % všetkých úmrtí s prevahou u mužov (3:1) (Szántová, M., 2019).

Alkohol spôsobuje ročne 2,5 milióna úmrtí, t.j. viac úmrtí než na HIV, násilie a tuberkulózu spolu. Na alkohol z hľadiska pohlavia zomiera v Európe viac mužov (11 % mužov a 1,8 % žien) v porovnaní so ženami. Spoločenské náklady na výdavky spojené s alkoholom v Európe sa odhadujú na 155,8 miliardy eur ročne (Heretik, A. 2013).

Alkoholom podmienená mortalita zahŕňa mortalitu v dôsledku úmyselného či neúmyselného poškodenia (25,6 %), na kardiovaskulárne choroby a diabetes mellitus (33,4 %), gastrointestinálne choroby (16 %), onkologické ochorenia (12,5 %), infekcie (8 %) a psychiatrické choroby (4 %). Mortalita asociovaná s ťažkou konzumáciou alkoholu dominuje v produktívnom veku u osôb pod 40, resp. 50 rokov. Až 60 % pacientov s cirhózou je alkoholovej etiológie. Ekonomicky a spoločensky je táto liečba mimoriadne náročná (Szántová, M., 2019).

Alkoholová choroba pečene (ACHP) - najčastejšia príčina pokročilej choroby pečene v Európe. Odstránenie závislosti od alkoholu by výrazne prispelo k poklesu preventabilných ochorení pečene na celom svete.

V súčasnosti je alarmujúci stúpajúci trend spotreby alkoholu u detí a mládeže v posledných rokoch v Európe i na Slovensku. Priemerný vek človeka, ktorý mal prvý kontakt s alkoholickým nápojom, je okolo 10 rokov (Heretik, A. 2013).

Health Behaviour of School-aged Children (HBSC) - medzinárodný projekt prierezových štúdií, ktoré sledujú zdravie a so zdravím súvisiace správanie školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Na tomto projekte participuje > ako 40, prevažne európskych krajín. Cieľ projektu: monitorovať zdravie a so zdravím súvisiace správanie adolescentov v školskom veku. Projekt je koordinovaný v spolupráci s Regionálnym úradom WHO pre Európu, Child and Adolescent Health Research Unit (CAHRU) na Univerzite v St. Andrews vo Veľkej Británii a Univerzitou v Bergene v Nórsku (Bašková, M., Baška, T.,Holubčíková, J., 2016).

Podľa výsledkov štúdie HBSC (2019) za posledných 30 dní asi tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Asi pätina 15-ročných, 5 % 13-ročných a menej ako 2 % 11-ročných školákov sa vo svojom živote opilo aspoň dvakrát (Penesová, A., Babjaková, J., 2019). Problémom je najmä nárast tzv. nárazového pitia, keď za jeden večer mladistvý človek vypije päť a viac pohárikov alkoholu, pričom dievčatá v tomto smere rýchlo doháňajú chlapcov (Blachier, M. 2013).

Na Slovensku pozorujeme stúpajúci trend alkoholovej hepatitídy v čoraz mladších vekových kategóriách, dokonca i u 20-ročných adolescentov s úmrtiami, či už na interných, ale i psychiatrických oddeleniach.

Alkohol je hlavnou príčinou viac než 200 ochorení a poškodení (choroby ďalších orgánov tráviaceho systému, CNS, vážne psychické a sociálne poruchy), predčasnej pracovnej neschopnosti a úmrtnosti. Neexistuje vlastne taký orgánový systém, na ktorý by alkohol nemal škodlivý účinok. Alkohol a jeho nadmerné pitie poškodzuje periférny nervový systém a spôsobuje polyneuropatiu. Alkohol poškodzuje aj srdcovo-cievny systém a spôsobuje ischemickú chorobu srdca, vysoký krvný tlak, kardiomyopatiu (Heretik, A. 2013).

Na tráviaci systém človeka má alkohol mnoho neblahých účinkov. Nadmerné pitie spôsobuje: rakovinu hltana, pažerákove varixy, rakovinu hrtana, chronickú gastritídu, vredovú chorobu žalúdka a dvanástnika, akútnu pankreatitídu, alkoholovú hepatitídu (zápal pečene), cirhózu pečene, rakovinu pečene, rakovinu hrubého čreva. Alkohol môže mať zlý vplyv aj na krvotvorbu, pretože jeho dlhodobé pitie môže spôsobiť anémiu. Pitie alkoholu môže spôsobiť aj osteoporózu a teda ťažkosti pohybového aparátu. Dlhodobé pitie alkoholu ovplyvní aj metabolizmus a môže spôsobiť aj vznik diabetes mellitus. Nadmerné pitie alkoholu ovplyvňuje napokon aj reprodukčný systém. U mužov vedie k impotencii a sterilite, u žien môže spôsobiť rakovinu prsníka, nepravidelnú menštruáciu, fetálny alkoholový syndróm a u tehotných žien môže vyvolať aj potrat (Hrušovský, Š., 2015, Niederau, C. 2015, Turček, M. 2013).

K rizikovým faktorom alkoholovej choroby pečene patria: celoživotný príjem alkoholu, ženské pohlavie, genetické faktory, rasa, pitie mimo jedla, pitie vysoko koncentrovaných a rôznych druhov alkoholických nápojov, nárazové pitie v cykloch (viac než 5 jednotiek u muža, resp. 4 jednotky u ženy na posedenie), pri flámovaní, malnutrícia a súčasná infekcia vírusmi hepatitídy (Szántová, M. 2013).

Alkoholizmus medzi ženami narastá aj preto, že pacienti závislí od alkoholu nenesú až takú silnú sociálnu stigmu hanby a aj preto, že alkohol je veľmi ľahko dostupný. Ženy sú taktiež aj menej často podozrievané z alkoholizmu, ktorý sa u nich prejaví až v neskoršom štádiu, sú 2-násobne náchylnejšie na poškodenie pečene (súvisí to s vyšším podielom celkového telesného tuku, nižšou aktivitou aldehyddehydrogenázy v žalúdku a pečeni) a po liečbe majú s väčšou pravdepodobnosťou recidívu pitia (Szántová, M. 2013).

Treba si uvedomiť, že bezpečná dávka alkoholu neexistuje!!!

Zvýšené riziko cirhózy sa zistilo už pri konzumácii 25 g, resp. 12 - 24 g alkoholu denne, u žien dokonca pri dávke 12 g/deň.

Je potrebné vysvetliť si základné pojmy:

Štandardný pohárik (alkoholová jednotka = AJ): vo väčšine európskych krajín je 8 - 10 g alkoholu (WHO a Amerika: 14 g alkoholu).

      Rizikové pitie: denný príjem 20 - 40 g alkoholu u ženy, resp. 40 - 60 g alkoholu u muža.

      Škodlivé pitie: pravidelný denný príjem > ako 40 g alkoholu u ženy, resp. 60 g u muža.

      Intoxikácia: krátkodobé funkčné poškodenie so zhoršením psychologického a psychomotorického výkonu v dôsledku alkoholu.

Ťažké epizodické pitie: príjem 60 g alkoholu pri jednej príležitosti/posedení (viac ako 5 AJ u muža, resp. viac ako 4 AJ u ženy).

      Závislosť od alkoholu: fyziologické, behaviorálne a kognitívne javy, keď má pitie alkoholu u jednotlivca vyššiu prioritu ako iné druhy správania.

Jedna štandardná dávka sa v Európe udáva ako asi 10 g čistého alkoholu. Je to buď: 250 ml piva s 5 % obsahom alkoholu, alebo:

125 ml vína s 12 % obsahom alkoholu,

70 ml dezertného vína s 18 % obsahom alkoholu,

50 ml likéru alebo aperitívu s 25 % obsahom alkoholu,

25 ml destilátu so 40 % obsahom alkoholu (Sedláková, D. 2013).

Alkoholová choroba pečene má rôzne formy. Najčastejšou a zároveň aj najmenej závažnou formou postihnutia pečene je steatóza. Prechádza však u 25 % pacientov do alkoholovej hepatitídy alebo cirhózy pečene. Klinické príznaky sú nešpecifické: nauzea, abdominálny diskomfort, únavnosť, v pokročilom štádiu ikterus, ascites (nahromadenie tekutiny v dutine brušnej), encefalopatia (zmätenosť) alebo krvácanie z pažerákových varixov (Belovičová, M. 2013).

Ťažiskovým opatrením v liečbe alkoholovej choroby pečene v ktoromkoľvek štádiu je definitívne skončenie konzumácie alkoholu (Belovičová, M. 2013). Veľmi vhodná je spolupráca s psychiatrom, psychológom, príp. s využitím farmakoterapie. Súčasťou liečby je diétna strava bohatá na kalórie a bielkoviny vzhľadom na riziko malnutrície u pacientov s pokročilou alkoholovou chorobou pečene. Nesmieme zároveň zabúdať na primárnu a sekundárnu profylaxiu komplikácií cirhózy pečene.

Pri každej forme alkoholového poškodenia pečene je možná regresia v prípade abstinencie. Steatóza pečene je pri 4 až 6-týždňovej abstinencii kompletne reverzibilná (Brnka, R. 2008). Pri dodržaní abstinencie prežíva vyše 80 % osôb na rozdiel od pokračujúcich konzumentov. Z hľadiska pohlavia majú ženy horšiu prognózu. Menej ako 50 % pacientov po 1. ataku alkoholovej hepatitídy prežíva 2 roky. Prognózu pacienta ovplyvňujú pridružené komplikácie (encefalopatia - zmätenosť, nízka hodnota albumínu v sére, zvýšený protrombínový čas, nízka hladina hemoglobínu a rozsiahle pažerákové varixy – kŕčové žily v oblasti pažeráku).

Alkoholová choroba pečene zostáva žiaľ najčastejším ochorením pečene. Nárast spotreby alkoholu u detí a mládeže spolu so vzostupom nezamestnanosti predstavujú nepriaznivé faktory pre budúcnosť krajiny. Alkohol je zodpovedný za každé siedme úmrtie mužov a každé trináste úmrtie žien v produktívnom veku. Problematika alkoholovej závislosti a s ňou spojenej alkoholovej choroby pečene je natoľko celospoločensky závažná, že vyžaduje interdisciplinárny prístup pri riešení tejto problematiky.

Doc. MUDr. Mária Belovičová, PhD., mim. prof.
Interná ambulancia so zameraním na diagnostiku
na liečbu chorôb pečene, Remedium s.r.o.

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety Bratislava, pracovisko Prešov a Michalovce

Slovenská spoločnosť praktickej
obezitológie (SSPO), Bardejov

Zoznam bibliografických údajov:

  1. BAŠKOVÁ, M., BAŠKA, T., HOLUBČÍKOVÁ, J. Consumption of sweetened soft drinks and energy drinks in adolescents in Slovakia: implications for paediatric nursing. Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2016;7(1):390 -39
  2. BELOVIČOVÁ, M. 2013. Cirhóza pečene. In: Kiňová S, Hulín I et al.: Interná medicína. Bratislava, Slovensko: Pro Litera; 2013: 699-710. ISBN 978-80-970253-9-7.
  3. BLACHIER, M., LELEU, H., PECK-RADOSAVLJEVIC, M. et al. 2013. The Burden of liver disease in Europe 2013. A review of available epidemiological data. J Hepatol 2013; 58: 593-608.
  4. BRNKA, R. BOČA, M., HVIZDÁKOVÁ, A., ŠTEŇOVÁ, E, ŠTEŇO, B. 2008. Alkoholická choroba pečene. Súč Klin Pr 2008; 2: 34–39. ISSN 1214-7036.
  5. HERETIK, A. 2013. Rizikové pitie alkoholu a jeho dôsledky. Humanita plus – špecializovaná príloha pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených ľudí.. 2013, č. 2, str. 1-2.
  6. HRUŠOVSKÝ, Š. 2015. Praktická hepatológia. 2015. Herba. Bratislava. 3. prepracované, aktualizované a doplnené vydanie.304 str. ISBN 978-80-89631-33-9.
  7. NIEDERAU, C. 2015. Alcoholic Hepatitis. 585-610. In: Hepatology - a clinical textbook. Edd.: Mauss, Berg, Rockstroh, Sarrazin, Wedemeyer. Flying Publisher 2015. 6.Edition. 650 p. ISBN 978-3-924774-92-9.
  8. PENESOVÁ, A., BABJAKOVÁ, J. 2019. Zdravotné aspekty pitia alkoholu. Je pitie alkoholu prospešné alebo škodlivé ? Zborník abstraktov XXXX. Kongresu všeobecných praktických lekárov. 10.-12.10.2019.
  9. SEDLÁKOVÁ, D. 2013. Vláda Slovenskej Republiky proti „metle ľudstva“. In: Humanita plus - špecializovaná príloha pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených ľudí.. 2013, č. 2, str. 5-6.
  10. SZÁNTOVÁ, M. 2019. Alkohol: príčina číslo 1 ochorení pečene na Slovensku. Zborník abstraktov XXXX. Kongresu všeobecných praktických lekárov. 10.-12.10.2019.
  11. SZÁNTOVÁ, M. 2013. Alkohol a pečeň pohľadom hepatológa. Psychiatr. prax. 2013; 14(3): 114–119. ISSN 1335-9584.
  12. SZÁNTOVÁ, M. 2013. Alkoholová choroba pečene. Alkoholizmus a drogové závislosti (Protialkoholický obzor).2013; 48(1): 25-35. ISSN 0862-0350.
  13. TURČEK, M. 2013. Rizikové pitie alkoholu a škody ním spôsobené. In: Humanita plus - špecializovaná príloha pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených ľudí.. 2013, č. 2, str. 11-12.

Autor: Doc. MUDr. Mária Belovičová, PhD., mim. prof.


« Späť