Eliminácia stresu u pacientov s diabetes mellitus

V 21. storočí výrazne narastá počet chronických ochorení. Moderné zdravotníctvo zvyšuje šancu prežitia vďaka tomu, že choroba je kontrolovaná a efektívne liečená. Generálna riaditeľka WHO Margaret Chan uviedla pre BBC, že nárast chronických neprenosných chorôb predstavuje obrovskú výzvu. V prípade niektorých krajín nejde o preháňanie, ak situáciu označíme za nastupujúcu katastrofu; katastrofu pre zdravie, pre spoločnosť, a predovšetkým pre národné hospodárstva. V SR je najvyššia úmrtnosť a chorobnosť zapríčinená najmä chronickými ochoreniami. V príčinách úmrtnosti chronické neinfekčné ochorenia tvoria viac ako 95 %. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce chronické neinfekčné ochorenia patria kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus, nádorové ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc, asthma bronchiale a neustále sa zvyšujúci počet psychiatrických ochorení. Incidencia diabetes mellitus celosvetovo narastá. V súčasnej dobe trpí v Európskej únii týmto ochorením približne 10 % obyvateľov s predpokladom nárastu na 16,6 % do roku 2030. Na Slovensku evidujeme takmer 400 000 pacientov s týmto ochorením (Tkáčová, Magurová, Grešš Halász, 2020). Pacienti s diabetes mellitus musia počas svojho života absolvovať farmakologickú aj nefarmakologickú liečbu aby sa predišlo komplikáciám a kontrolovala sa stabilita hladín cukru v krvi. Terapia môže spôsobiť určitý vplyv, fyzický aj psychický. Jedným z psychologických dopadov, ktoré môžu pacienti s diabetes mellitus pociťovať, je stres (Livana, Sari, 2018). Všeobecne možno stres definovať ako reakciu organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá je organizmom vnímaná ako nadlimitná. Stres prežívame vtedy, keď sme vystavení psychofyzickej záťaži, ktorá prevyšuje naše momentálne individuálne možnosti zvládnuť túto záťaž alebo sa jej prispôsobiť (Nôtová, 2010). Selye (In Legáth, 2011) delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, adaptácie a vyčerpania. Fáza poplachu je reakciou bojuj alebo utekaj, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvný tlak. Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu je bežná, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu. V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva nadobličkové vyčerpanie, keď sa hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu (Legáth, 2011). Odolnosť organizmu voči stresu je závislá na vrodených vlastnostiach organizmu, životných skúsenostiach, veku, aktuálnom stave organizmu, intelektu, spoločenských okolnostiach a v neposlednom rade na pracovnej činnosti (Opálková, Myslivcová, 2012). K podstatným prvkom zvládania stresu a záťaže patrí formulovanie rozličných spôsobov, ktorými sa uskutočňuje. V tejto súvislosti sa najčastejšie používajú pojmy copingové stratégie - činnosti. Predstavujú kognitívne a behaviorálne postupy, ktoré sú jedincom využívané na redukciu následkov stresu (Fedáková, 2002). Ľudia, ktorí používajú tieto stratégie sa snažia vysporiadať s príčinou ich problému. Robia to tak, že zisťujú informácie o probléme a učia sa novým zručnostiam, aby tento problém dokázali zvládnuť. Copingové stratégie sú zamerané na zvládanie alebo odstránenie zdroja stresu (Brannon, Feist, 2009). V postupoch zameraných na zvládnutie emócii ide o upokojenie emócii. Cieľom je udržanie vnútornej rovnováhy človeka. S týmito stratégiami sa človek stretáva v detstve. Niektoré postupy volia deti z vlastnej iniciatívy, iné im odporučila mama. Príkladom môže byť upokojovanie v maminom náruč alebo útek sa niekam schovať. Až v dobe dospievania sa objavujú zložitejšie stratégie. Môžu to byť relaxačné techniky, ktoré sú veľmi dôležité pri zvládaní stresu (Venglářová a kol., 2011). Stratégie zamerané na riešenie problému zahŕňajú vlastnú aktivitu k odstráneniu stresoru. Napríklad vylúčiť to, čo spôsobuje obavy, strach, eliminovať stresové vplyvy a zmeniť podmienky, ktoré zhoršujú celkový stav. Patrí sem: hľadanie sociálnej opory, plánované vyhľadávanie riešenia problému, sebaovládanie, prijatie osobnej zodpovednosti za to, čo sa deje a „vstúpenie do deja“, vyhľadávanie pozitívnych stránok na tom, čo sa deje, snaha vyhnúť sa stresovej situácii (Křivohlavý, 2010). Väčšina výskumov dospela k zisteniam, že ženy majú tendenciu používať stratégie modifikujúce ich emočnú odpoveď a muži stratégie orientované na problém (Matud, 2004). Každý človek vo svojom živote musí nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so stresom. Niektoré copingové stratégie nie sú tak užitočné, ako ostatné. Záporné stratégie často stres ešte zhoršia, lebo slúžia len ako dočasné rozptýlenie. Na druhej strane pozitívne copingové reakcie dajú šancu aktívne pracovať a riešiť problémy. Nie všetky pozitívne stratégie pomôžu každému. Je potrebné vyskúšať niekoľko, kým sa nájde tá vhodná. Každý človek je jedinečný a reaguje ináč. Za pozitívne copingové stratégie sa považujú počúvanie hudby, hra so zvieraťom, prechádzka, čas strávený v prírode, smiech alebo plač, spoločnosť s priateľom (nákupy, kino, posedenie v reštaurácii), čítanie knihy, tvorivá činnosť (písanie, maľovanie), modlenie, navštevovanie kostola, cvičenie a šport, rozhovor s manželkou/manželom alebo priateľkou/priateľom, záhradníčenie, meditácia, svalová relaxácia, masáž, vytvorenie akčného plánu na elimináciu prípadne na odstránenie stresu. Negatívne copingové stratégie zahŕňajú sebakritiku, užívanie alkoholu, fajčenie, rýchlu jazdu autom, agresívne, násilné správanie, krik na blízkych (manžel/manželka, deti), užívanie drog, vyhýbanie sa kontaktu s rodinou a priateľmi, prejedanie sa, prípadne odmietanie stravy, nadmerné vyspávanie (Smith, Segal, 2014). Pre posilnenie pozitívneho myslenia je vhodné vyskúšať psychohygienu, ktorá je definovaná ako systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy. Do duševnej hygieny patrí relaxácia, spôsob jednania s ľuďmi, riešenie konfliktov a životných situácií, time management, zvládanie emocionálneho vypätia, stresových situácií, psychickej záťaže, ale tiež správnou životosprávou a spánkom (Myslivcová, 2012).

U pacientov s diabetes mellitus sa môže vyskytovať aj oxidačný stres. Spôsobuje ho dlhodobé vystavenie hyperglykémii (Macit, Akbulut, 2015). Oxidačný stres ovplyvňuje vitalitu a imunitný systém nášho organizmu, rýchlosť starnutia buniek, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu zdravia a teda aj života. Pri prevahe radikálov sa zvyšuje hladina stresového hormónu – kortizolu v organizme, čo znižuje tvorbu T-lymfocytov (bielych krviniek) dôležitých pre správne fungujúci imunitný systém. Oxidačný stres tak prispieva k starnutiu buniek, tkanív, a teda aj celého organizmu. Za normálnych podmienok je oxidácia chemický proces, ktorý je potrebný a bežne prebieha v ľudskom organizme. Voľné radikály obsahujú nepárny počet elektrónov, čo im dovoľuje ľahko reagovať s inými molekulami a preto pri prevahe voľných radikálov vznikajú po celom tele neriadené oxidácie. V takýchto prípadoch dochádza k poškodeniu bunky a DNA, následkom čoho vzniká veľké množstvo ochorení, predovšetkým Parkinsonova a Alzheimerova choroba, diabetes, ateroskleróza (upchávanie krvných ciev), zápaly a infekcie v organizme, hypertenzia (vysoký krvný tlak), srdcové ochorenia, ochorenia degenerujúce nervovú sústavu, a v neposlednom rade rakovina. Antioxidanty sú látky, ktoré si telo nevie vyrobiť, preto ich musíme získavať zo stravy. Antioxidanty znižujú reaktivitu alebo úplne deaktivujú voľne radikály. Antioxidanty prispievajú k zachovaniu pôvodných fyzikálnych a chemických vlastností organizmu, pretože bránia samovoľnej oxidácii potravín a iných prvkov nachádzajúcich sa v organizme. Podľa mnohých vedeckých štúdií ich užívanie má priaznivé účinky na zdravie (znižujú pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievnych chorôb a niektorých typov rakoviny), na správne fungujúci imunitný systém ako aj na spomalenie starnutia organizmu. Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že nie je možné úplne sa vyhnúť voľným radikálom a oxidačnému stresu. Existujú však veci, ktoré je možné urobiť, aby sa minimalizovali účinky oxidačného stresu na telo. Hlavná vec, ktorú je potrebné urobiť, je zvýšiť hladinu antioxidantov a znížiť tvorbu voľných radikálov. Získať zo stravy viac antioxidantov. Antioxidanty sa dajú deliť na prirodzené (v prírode, alebo v danej potravine sa prirodzene vyskytujú) a syntetické (vytvorené bez patričného relevantného výskytu v prírode):

Vitamín A (retinol) – spomaľuje procesy starnutia v organizme, zohráva významnú úlohu v imunitných aj reprodukčných procesoch, podieľa sa na raste kostí a pomáha udržať zdravú pokožku (chráni organizmus pred poškodením vplyvom slnečného žiarenia), pomáha udržiavať správnu funkciu očnej sietnice aj dýchacích ciest, pomáha normálnej funkcii žliaz a rezistencii voči infekciám. Zdroj: potraviny rastlinného pôvodu – špenát, brokolica, melón, karotka, paprika, kukurica, paradajky, kapusta, broskyne, marhule, potraviny živočíšneho pôvodu – pečeň, morské ryby, rybí tuk, syry, maslo, vaječný žĺtok, mlieko.

Vitamín E (tokoferol) – je najdôležitejším antioxidantom v našom tele, preto sa používa pri liečbe ochorení, kde hrá oxidačný stres veľkú rolu. Okrem toho ovplyvňuje tvorbu červených krviniek, prispieva k obnove tkanív a spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív. Zdroj: obilné klíčky, kapusta, špenát, rastlinné oleje, orechy, sójové bôby, zelená listová zelenina, celozrnná múka, vajcia, či ryby.

Vitamín C (kyselina L-askorbová) – reguluje metabolizmus aminokyselín, udržiava pevnosti cievnych stien (najmä kapilár), podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, má veľký podiel na správnom vývoji kostí, zubov a chrupaviek a podporuje tvorbu kolagénu. Zdroj: citrusové ovocie (najmä kivi), zelená a červená paprika, brokolica, jahody, kel, paradajky, šípky, karfiol, petržlenová vňať, chilli papričky.

Selén – výborným zdrojom selénu sú ryby, mäkkýše, červené mäso, vajcia, slnečnicové semená, kurča, cesnak a oriešky. Zelenina môže byť takisto dobrým zdrojom, ak sa pestuje na pôde s bohatým obsahom selénu. Pozor! Je možné konzumovať iba v určitých dávkach, pretože väčšie dávky môžu spôsobiť otravu.

Dostatok antioxidantov obsahuje aj cibuľa, olivy, z radu korenín majorán, kurkuma, škorica, šalvia, zelený čaj, či melatonín (Vavro, 2021).

Oxidačný stres je téma, ktorá sa v posledných rokoch skúma pre svoju úlohu v patológii závažných zdravotných problémov, akými sú DM, obezita, ateroskleróza a v etiológii starnutia. Nedávne štúdie ukazujú, že oxidačný stres má úlohu v etiológii a progresii DM a môže viesť k rozvoju rôznych komplikácií. Zvýšený oxidačný stres bol stanovený v srdci, obličkách, krvných cievach, očiach a nervoch u diabetických pacientov (Macit, Akbulut, 2015). Veľmi dôležitá je prevencia oxidačného stresu. Medzi základné pravidlá ochrany pred oxidačným stresom patria:

Pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie je vo všeobecnosti spojené s dlhšou životnosťou, s menšími účinkami starnutia a so zníženým rizikom rakoviny a iných chorôb.

Nefajčiť. Vyvarovať sa aj dlhšiemu pobytu v zadymených priestoroch (pasívne fajčenie).

Používať chemické prostriedky opatrne. Nevystavovať sa alebo svoju pokožku pôsobeniu čistiacich prostriedkov a chemikálií (používajte gumené rukavice a rúško), predchádzajte zbytočnému ožiareniu (slnečnému bez prostriedku na opaľovanie). Uvedomiť si aj iné zdroje chemickej expozície, ako sú pesticídy používané na ochranu zeleniny a ovocia proti škodcom a plesniam (umývať pred spotrebou).

Používať opaľovací krém. Opaľovací krém zabraňuje poškodeniu pokožky ultrafialovým svetlom. Do kozmetických výrobkov sa pridáva komplex účinných látok s antioxidačnými vlastnosťami (vitamín E, C, A, beta-karotén, selén, enzým, superoxiddismutáza), ktorý odstraňuje voľné radikály vznikajúce na povrchu a vnútri kože, ako aj produkty metabolizmu vplyvom slnečného žiarenia, znečisteného životného prostredia.

Znížiť príjem alkoholu a iných omamných látok a liekov.

Dopriať si dostatok spánku. Dostatok spánku je veľmi dôležitý pre udržanie rovnováhy vo všetkých vašich telesných systémoch. Spánok má vplyv na funkciu mozgu, tvorbu hormónov, antioxidačnú rovnováhu a rovnováhu voľných radikálov a množstvo ďalších vecí.

Neprejedať sa. Štúdie ukázali, že prejedanie a neustále stravovanie udržuje vaše telo v stave oxidačného stresu častejšie, ako keď jete v primerane vzdialených intervaloch, a jete malé, alebo stredné dávky.

Jesť päť porcií denne zložených z rôznych druhov ovocia a zeleniny. To je najlepší spôsob, ako maximalizovať množstvo antioxidantov v organizme. Odborníci sa zhodujú na tom, že účinnosť prírodných antioxidantov prijímaných prirodzene je výrazne vyššia, ako u rovnakej dávky podanej vo forme potravinového doplnku (Vavro, 2021).

Jedným z hlavných pôvodcov stresu sú myšlienky človeka. Ich odstránenie je v jeho moci, lebo každý sa môže naučiť kontrolovať svoje myšlienky a byť za ne zodpovedný. Jedným zo spôsobov ako odstrániť takýto stres je „kognitívna prestavba“. Ide o to zmeniť automatický spôsob myslenia, často plný negatív, katastrofických scenárov, falošných predstáv, spôsobujúcich zlú náladu či nezdravé správanie. Zmeniť svoje myšlienky môže byť náročné, je to však nesmierne dôležité (Mlýnková, 2010).

PhDr. Katarína Lancošová, MPH.
Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o.

Literatúra:

BRANNON, L., FEIST, J. 2009. Personal Coping Strategies. Health Psychology: An Introduction to Behavior and Health: An Introduction to Behavior and Health (7th ed.). Wadsworth Cengage Learning. pp. 121–3. ISBN 978-0-495-60132-6.

FEDÁKOVÁ, D. 2002. Aktuálne prístupy k problematike stratégií správania v náročných situáciách. [online]. 2002. [cit. 2022.04.24]. Dostupné na internete: <http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2002/fedakova-st.html>.

KŘIVOHLAVÝ, J. 2010. Sestra a stres. Praha: Grada Publishing, 2010. 128 s. ISBN 978-80-247-3149-0.

LEGÁTH, Ľ. 2011. Negatívny dopad dlhodobého stresu. In Lekárske listy. ISSN 1335-4477, 2011, č.22, roč. 16, s 19.

LIVANA, P.H., SARI, I.P., 2018. Gambran tingkat stres pasient diabetes mellitus. [online]. 2018. [cit. 2022.04.24]. Dostupné na internete: http://journal.ppnijateng.org/index.php/jpi/article/view/40.

MACIT, S., AKBULUT,G. 2015. Diabetes Mellitus and Oxidative Stress. [online]. 2015. [cit. 2022.04.24]. Dostupné na internete: https://beslenmevediyetdergisi.org/ index.php/bdd/article/view/126.

MATUD, M. P. 2004. Gender differences in stress and coping styles. Personality and Individual Differences. ISSN 0191-8869, 2004, vol.37, no.7, p. 1401-1015.

MLÝNKOVÁ, J. 2010. Jak nevyhořet v ošetřovatelské profesi. In Sestra. ISSN 1335-9444, 2010, č. 1-2, roč. 9, s. 44-45.

MYSLIVCOVÁ, A. 2012. Negativní myšlení a jeho dopad na lidské zdraví. In Sestra. ISSN 1210-0404, 2012, č.12, roč. 22, s. 7.

NÔTOVÁ, P. 2010. So stresom neustále v pätách. In Neuro magazín. ISSN 1337-8767, 2010, č. 1, roč. 3, s. 40-41.

OPÁLKOVÁ, P., MYSLIVCOVÁ, A. 2012. Psychická zátež personálu psychiatrického oddělení. In Sestra. ISSN 1210-0404, 2012, č. 4, roč. 22, s. 25-27.

SMITH, M., SEGAL, R. 2014. Stress Management. [online]. 2014. [cit. 2022.04.24]. Dostupné na internete: <http://www.helpguide.org /articles /stress/stress-management.htm>.

TKÁČOVÁ, Ľ., MAGUROVÁ, D., GREŠŠ HALÁSZ, B., 2020. Inovatívny prístup v starostlivosti o pacienta s chronickým ochorením v kontexte Wagnerovho modelu. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN 978-80-555-2665-2.

VAVRO, Ľ., 2021. Nepodceňujte oxidačný stres. [online]. 2021. [cit. 2022.04.24]. Dostupné na internete: https://kaqun.sk/blog-oxidacny-stres/

VENGLÁŘOVÁ, M. a kol. 2011. Sestry v nouzi. Praha: Grada Publishing, 2011. 192 s. ISBN 978-80-247-3174-2.

Autor: PhDr. Katarína Lancošová, MPH., Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o.