Aby bola liečba diabetu úspešná a človek sa nemusel stretávať s každodennými obavami o  svoje fungovanie, je nutné  pravidelne monitorovať hladinu glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) teda rozumieme v užšom slova zmysle kontrolovanie glykémií. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci.

V širšom slova zmysle je selfomonitoring aj kontrolovanie glykozúrie (stanovovanie cukru v moči), ketonúrie (stanovovanie ketolátok v moči), prípadne meranie a sledovanie telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Množstvo klinických štúdií dokázalo, že intenzívna a dôsledná kontrola hladiny glykémie prináša úspešnejšiu liečbu cukrovky, zlepšenie kvality života diabetikov a podstatné zníženie výskytu komplikácií cukrovky alebo spomalenie rozvoja ochorenia. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií  ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii.

Vďaka selfmonitoringu sa  dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu  ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo neobvyklej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií je veľmi individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient vybavený glukometrom by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia, mal by to vedieť dať do súvisu s tým či jedol veľa alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu či liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom.

Samozrejme, aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom. Nutná je kvalitná edukácia aj technická inštruktáž, ktorá sa bežne robí v diabetologických ambulanciách. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať v jeho bežnom dennom fungovaní. Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane "ušiť pacientovi liečbu na mieru". Dobré výsledky glykémií potom motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe a dodržiavaní zásad správneho životného štýlu. len menšina pacientov však selfmonitoring zvláda takto predpisovo. Dôvodom nie je len neochota a neznalosť pacientov, ale aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi, či manipulácie s glukometrom. V súčasnosti sa preto výrobcovia snažia nielen o čo najvyššiu presnosť merania, ale aj o čo najvyšší komfort pre pacienta. K dispozícii veľké množstvo kvalitných glukometrov, každý z nich má svoje špecifické testovacie prúžky. Pre úspešnosť selfmonitoringu glykémií je nutná kvalitná medicínska a technická edukácia pacienta (pacient musí vedieť ako, čo a kedy robiť), ktorá sa bežne vykonáva v diabetologických ambulanciách. Aj selfmonitoring má svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, čím môžu uniknúť problematické časové úseky. Selfmonitoring sa samozrejme nedá robiť v zamestnaní, počas športovania či v spánku. Táto metóda "samokontroly" nie je vhodná ani pre nespolupracujúcich  pacientov , starých ľudí alebo ľudí s duševnými ochoreniami či mentálnym postihnutím.

Lekári sa veľmi často stretávajú v ambulanciách aj s prikrášľovaním výsledkov selfmonitoringu. Pacienti si napríklad odmerajú hladiny glukózy tesne pred kontrolou, keď krátkodobo dodržiavajú diétne a režimové opatrenia. Výsledky selfmonitoringu však potom nesedia s hodnotami glykovaného hemoglobínu. Tie odhalia vysoké glykémie v sledovanom období, hoci aktuálna hladina cukru je v poriadku. Našťastie pacientov s takouto „zodpovednosťou“ za vlastné zdravie je menšina.


Odporúčané články

Cukrovka a kontinuálny glukózový monitoring - verní partneri nielen v zdraví, ale aj v chorobe

Cukrovka a kontinuálny glukózový monitoring - verní partneri nielen v zdraví, ale aj v chorobe

Kašeľ, nádcha, zvýšená teplota či dokonca horúčka? Neobchádzajú bohužiaľ ani diabetikov. Jeseň a koniec zimy je obdobím častejších infekcií dýchacích ciest, letné mesiace dávajú príležitosť črevným nákazám. Choroba je všeobecne pre organizmus stres a stres je sprevádzaný inzulínovou rezistenciou. Diabetici túto situáciu často popisujú, akoby im inzulín prestával „fungovať“. Na inzulínovej rezistencii sa podieľajú hormóny a pôsobky, ktoré sa uvoľňujú pri zápalovom procese. Diabetik nemá na výber.

Čítať viac
Mám diabetes. Ako si môžem sám pomôcť?

Mám diabetes. Ako si môžem sám pomôcť?

Tak, opäť tu máme Svetový deň diabetu. Asi sa pýtate, či máme čo oslavovať. Faktom totiž stále zostáva, že cukrovka je zákerná chronická choroba, ktorá vám vie pekne strpčiť každodenný život. Jej neskoré komplikácie môžu viesť k slepote, dialýze, či k amputácii končatiny.

Čítať viac
Príbeh môjho pacienta Petra

Príbeh môjho pacienta Petra

Som lekárka. Diabetologička. Každý deň stretávam desiatky pacientov s diagnózou diabetes mellitus. Takmer každý má vo svojom okolí človeka s touto chorobou. Tí najbližší vedia, aké komplikácie prináša do života pacientovi a jeho rodine. Prognózy tohto ochorenia nie sú optimistické. Napriek tomu, mojím zámerom je optimizmus prejaviť a podeliť sa o skúsenosť s novou metódou liečby diabetu 2. typu.

Čítať viac