Opýtali sme sa za Vás odborníka

 

Odpovedá doc. MUDr. Emil Martinka, primár Diabetologického oddelenia NEDÚ Ľubochňa.

„Riziko infekcií a infekčných ochorení vrátane COVID-19 ako aj ťažšieho priebehu tohto ochorenia je u pacientov s diabetes mellitus zvýšené, pričom konečné riziko závisí od veku, sprievodných chronických ochorení ale aj od stavu glykemickej kontroly, stavu imunitného systému, s čím súvisí aj stav nutrície (výživy) a dostatok fyzickej aktivity“.

Aké pravidlá by mal pacient s diabetom dodržiavať aby zvládol či sa vyhol infekcii COVID-19?

Okrem dôsledného dodržiavania všeobecných pravidiel prevencie pred šírením infekcie COVID-19 je pre pacienta s diabetes mellitus dôležitá čo najlepšia kontrola glykémií, posilňovanie imunity adekvátnou výživou v spojení s vykonávaním pravidelnej fyzickej aktivity.

Čo znamená najlepšia kontrola glykémií?

Pacienti s diabetes mellitus, u ktorých glykemická kontrola nie je uspokojivá, sú náchylnejší na častejší výskyt infekcií, a to pravdepodobne preto, že hyperglykémia môže negatívne vplývať na imunitné funkcie a oslabovať schopnosť organizmu bojovať proti infekcii.

Je známe, že pokiaľ je kontrola glykémií optimálna, s HbA1c <7 %, nebola pozorovaná všeobecne vyššia miera rizika infekcie. Naopak, zlá kontrola glykémie a pridružené choroby, ako sú ochorenia obličiek a srdcovocievne choroby môžu u pacientov s dlhšie trvajúcim diabetom riziko infekcie zvyšovať. Nedostatočná glykemická kontrola zvyšuje aj riziko závažnejších foriem metabolickej dekompenzácie vrátane rizika diabetickej ketoacidózy či hyperglykemického hyperosmolárneho syndrómu. Na túto skutočnosť by sa nemalo zabúdať ani pri aktuálnej situácii obmedzených návštev diabetológa v dôsledku ochorenia COVID-19, aby z dôvodu snahy o prevenciu infekcie nedošlo k zanedbaniu možných a prinajmenšom rovnako závažných komplikácií diabetu samotného. Je preto potrebné zostať v kontakte so svojím lekárom a v maximálnej miere využívať možnosti tzv. telemedicíny – komunikáciu s lekárom prostredníctvom telefónu, mailu, videohovoru a pod.

Ako by si mal pacient s diabetom posilňovať imunitu?

Pre zvládnutie boja proti infekcii je dôležitý stav imunitného systému, ktorý je potrebné posilňovať uplatňovaním viacerých zásad, ktoré sú súčasne zásadami zdravého spôsobu života, dôležitými aj pre správny manažment diabetu samotného. Znovu platí to, že najlepšia kontrola glykémií, zdravá strava s primeraným príjmom bielkovín, minerálnych látok, stopových prvkov, vitamínov je základ. Jedálniček by mal obsahovať zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy. Jeho súčasťou môže byť aj nutričný produkt určený pre diabetikov. Pobyt na čerstvom vzduchu a slnku strávený aeróbnym cvičením či posilňovacími cvikmi, čo pomáha udržiavať funkčnú svalovú hmotu pacienta.

Čo viac by sme pre svoju imunitu mohli urobiť?

K bežnému jedálničku odporúčam pridať aj potraviny s posilňujúcim účinkom na imunitu akými sú napríklad zázvor, baza, čučoriedky, huby, pšeničné klíčky, jogurt, špenátové listy, zelený čaj, brokolica, cibuľa, cesnak, granátové jablká. Črevnú mikroflóru dokážeme podporiť primeranými porciami zeleniny, ovocia, kyslomliečnych produktov a prípadne aj probiotík. Nemenej dôležité je denne vypiť 2-2,5 litra tekutín, nájsť si čas na odpočinok a dostatočný spánok, vyhýbať sa stresovým situáciám, pozitívne myslieť a predchádzať tak stavom depresie.

Ako Vy vnímate chyby vo výžive pacienta?

Stav výživy by mal byž trvalým predmetom záujmu u všetkých rizikových pacientov, medzi ktorých patria aj pacienti s diabetom, obzvlášť v súčasnej špecifickej dobe pandémie COVID-19 a znižovania rizík a dôsledkov tohto ochorenia. Musím zopakovať, že dôležitou požiadavkou správnej výživy je komplexné a vyvážené zloženie potravy a dostatok potrebných živín vrátane vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Problémom, ktorý vidíme v praxi v súčasnej situácii však je, že stravovanie počas týchto dní je z rôznych dôvodov „menej zdravé“, zaťažené príjmom potravín obsahujúcich nasýtené tuky (údeniny, konzervy, polotovary a pod.), a naopak nižším príjmom zeleniny, ovocia a iných zdrojov vitamínov, minerálnych látok, elektrolytov a stopových prvkov. Často uvádzaným dôvodom sú menej časté návštevy obchodov, preferencia nakupovania trvanlivých potravín, stres, menší výber potravín a pod.

Čo robiť, ak sa pacientovi s diabetom nedarí stravou pokryť všetky nároky na jeho výživu?

Riešením môže byť náhrada časti jedla nutričnými produktmi vhodnými pre diabetika, ktoré poskytujú všetky potrebné zložky potravy vrátane vitamínov a stopových prvkov vo vyváženom pomere. Výhodou týchto produktov je aj nižší glykemický index (v porovnaní s bežnou potravou), čím prispievajú aj ku kontrole postprandiálnej glykémie. K dispozícii sú v súčasnej dobe dva druhy nutričných prípravkov pre diabetikov a to tzv. terapeutické, ktoré napomáhajú pri kontrole glykémií, obzvlášť postprandiálnych glykémií u pacientov s normálnou výživou a tzv. roborujúce, ktoré sú vhodné u pacientov s malnutríciou resp. sarkopéniou, ktoré napomáhajú pri riešení a optimalizácii nutričného stavu pacientov s ohľadom na stav svalovej hmoty a jej podporu. Obe skupiny sú plne hradené zo zdravotného poistenia pri splnení indikačných požiadaviek na predpis lekára.

Aké sú dôsledky malnutrície (podvýživy) u pacienta s diabetom?

Diabetes mellitus sa združuje s celým radom komplikácii, ktoré potencujú katabolický stav (obličkové ochorenie, viscerálna polyneuropatia alebo ochorenia ciev). Diabetes tiež indukuje sarkopéniu, a tá zhoršuje inzulínovú rezistenciu a metabolizmus glukózy. Jedným z významných rizík malnutrície diabetika je aj zvýšené riziko rozvoja syndrómu diabetickej nohy, jej infekčných komplikácií a vyššieho rizika amputácií. Zvýšené je tiež riziko tvorby preležanín, infekcií, spomaleného hojeni rán či katétrové infekcie (u pacientov, ktorí majú zavedený katéter). Podľa literárnych údajov malnutrícia predlžuje hospitalizáciu, zhoršuje prognózu septických komplikácií, postoperačných komplikácií zvyšuje riziko nemocničnej mortality. Naopak, nutričná podpora prispieva k redukcii incidencie infekcií a skráteniu hospitalizácií u akútne chorých pacientov.

Prečo je vlastne svalová hmota pre pacienta s diabetom taká dôležitá?

Svalstvo normálne predstavuje cca 40 % hmotnosti organizmu. Sval je dôležitý metabolický orgán, ktorý okrem iného zásadnou mierou napomáha aj pri metabolizme glukózy. Svalová hmota sa buduje a udržiava správnou výživou a tréningom (cvičením). Už desať dní bez pohybu môže mať za následok až 10 percentnú stratu svalovej hmoty. Strata svalovej hmotnosti je pritom omnoho častejšia, než si bežne uvedomujeme. Prejavuje sa fyzickou slabosťou, stratou sily, nevýkonnosťou, rýchlou únavou, stratou telesnej hmotnosti, spomalením pohyblivosti, zhoršením koordinácie pohybov. Zvyšuje sa riziko pádov, úrazov, poranení, častejšia je potreba hospitalizácií a výskyt hospitalizačných komplikácií vrátane problémov s dýchaním, inzulínová rezistencia, oslabenie imunitného systému a funkcií viacerých orgánov, zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia a pod. Riziko sarkopénie sa zvyšuje po 50-tke, a objavuje sa až u 1/3 osôb v tejto vekovej skupine. Obvykle je dôsledkom základného ochorenia, nedostatočnej a nesprávnej výživy, nedostatku fyzickej aktivity.

Redukcia svalovej hmoty a jej dôsledky pre organizmus

  • Redukcia svalovej hmoty o 10 % - oslabená imunita, zvýšené riziko infekcií
  • Redukcia svalovej hmoty o 20 % - zhoršené hojenie rán, slabosť, riziko infekcie, zraniteľnejšia koža
  • Redukcia svalovej hmoty o 30 % - nárast počtu hospitalizácií, dekubity, pneumónia, pomalšie hojenie rán
  • Redukcia svalovej hmoty o 40 % - vysoké riziko mortality, najčastejšie v dôsledku pneumónie

Ako odporúčate vykonávať fyzickú aktivitu, keď sme v súčasnosti zavretí doma?

V súčasnej dobe domácej karantény resp. preventívnej domácej karantény je u mnohých pacientov výrazne zredukovaná bežná denná fyzická aktivita, obzvlášť ak sa jedná o manuálne pracujúcich pacientov alebo pacientov, ktorí sa počas dňa často presúvajú chôdzou. To samozrejme vedie aj k významnému zhoršeniu glykemickej kontroly. Na pohyb by pacienti preto nemali zabúdať ani pri pobyte doma. Pokiaľ nie sú možné prechádzky a doplnkové fyzické aktivity na čerstvom vzduchu, je vhodné venovať sa cvičeniu aj v domácom prostredí. Je vhodné ak má pacient s diabetom k dispozícii steper, rotopéd, orbitrek či bežecký pás a pod., posilňovacie cviky na budovanie a udržiavanie svalstva. Náhradnými cvikmi môže byť domáca gymnastika, tancovanie a pod. Určitým riešením nedostatku pohybu môže byť aj úprava príjmu potravy po predošlej konzultácii so svojím diabetológom.

Článok bol sponzorovaný spoločnosťou Abbott Laboratories Slovakia s.r.o. SK-N/A-2000005


« Späť