Na čo slúži v tele GLP-1 hormón

GLP-1 (glucagon-like peptid) a GIP (glukózo-dependentný inzulinotropný polypeptid) sú hlavnými peptidmi zodpovednými za potravou stimulovanú sekréciu inzulínu. Oba patria do skupiny glukagónových hormónov. GLP-1 je peptidový hormón dlhý 31 aminokyselín pochádzajúci z tkanivovo špecifického postranslačného spracovania peptidu proglukagónu. Je produkovaný v endokrinných L-bunkách tenkého a hrubého čreva a určitými neurónmi v jadre solitárneho traktu v mozgovom kmeni v rámci odozvy na perorálne prijatie potravy. (Mokáň, 2008) GLP -1 má dve bioaktívne formy: GLP-1 (7-37) a GLP-1 (7-36) amid. Obe formy majú podobnú biologickú aktivitu, hlavná cirkulujúca forma je GLP-1 (7-36) amid. (Schroner, Uličiansky, 2011) Okrem inzulinotropných účinkov bol GLP-1 spájaný s mnohými regulačnými a ochrannými účinkami. Hladina oboch hormónov GLP-1 aj GIP v plazme v stave nalačno je nízka, ale rýchlo sa zvyšuje na 3-5 násobok niekoľko minút po najedení. Vzápätí hladiny klesajú rovnako rýchlo, predovšetkým inaktiváciou enzýmami, hlavne DPP-IV a vylučovaním obličkami. V dôsledku toho iba 10-15 % GLP-1 dosiahne neporušenú cirkuláciu, čo vedie k plazmatickým hladinám nalačno iba 0-15 pmol/l. Aby sa to prekonalo boli vyvinuté agonisty receptora GLP-1 a inhibítory DPP-4 na zvýšenie aktivity GLP-1. Na rozdiel od GIP je pôsobenie GLP-1 zachované u pacientov s cukrovkou typu 2, a preto bol podstatný farmaceutický výskum zameraný na vývoj liečby založenej na GLP-1. (Kvapil, 2013)

Inkretínové hormóny a peptidy uvoľňované z tráviaceho traktu reagujú na príjem potravy a pomáhajú tak dosiahnuť euglykémiu rôznymi mechanizmami, vrátane stimulácie uvoľnenia inzulínu. Pozornosť na inkretínové hormóny sa sústredila po zistení, že enterálne podanie glukózy spôsobuje rýchlejšie uvoľnenie inzulínu ako rovnaké množstvo glukózy podané intravenózne. Rozdiel v inzulínovej odpovedi medzi orálnym a intravenóznym podaním glukózy dostal pomenovanie inkretínový efekt. U diabetikov bol popísaný znížený inkretínový efekt v roku 1986.

Ovplyvnenie inkretínového efektu predstavuje novú terapeutickú možnosť v liečbe diabetes mellitus typu 2. (Kompendium medicíny, 2016)

Obrázok č.1

Agonisty GLP-1 receptorov (inkretínové mimetiká, GLP-1 analógy) napodobňujú natívny GLP-1, nie sú degradované DPP-4, viažu sa na receptory GLP-1 a vedú k ich aktivácii. Spôsobujú 5-násobné zvýšenie aktivity GLP-1. Podávajú sa subkutánne. Agonisty GLP-1 receptorov účinkujú na úrovni viacerých orgánov, pričom kľúčovým miestom ich účinku je pankreas, kde zvyšujú glukózo-dependentnú sekréciu inzulínu, zvyšujú syntézu inzulínu a znižujú glukózo-dependentnú sekréciu glukagónu. Na úrovni pečene znižujú produkciu glukózy v pečeni, zvyšujú senzitivitu pečene na inzulín, znižujú de novo lipogenézu a znižujú steatózu pečene. Na úrovni žalúdka znižujú vyprázdňovanie žalúdka, na úrovni srdca- zvyšujú ochranu srdca. V obličkách zvyšujú natriurézu, vo svaloch zvyšujú inzulínovú senzitivitu. V mozgu znižujú telesnú hmotnosť a príjem potravy a navodzujú pocit sýtosti, čím znižujú chuť do jedla. Diskutované sú ďalšie účinky GLP-1 a to neuroprotektívne účinky pri degeneratívnych neurologických ochoreniach (Parkinsonova, Alzheimerova choroba). GLP-1 zvyšuje počet B-buniek znížením apoptózy, stimuláciou neoprofilácie B-buniek z buniek pankreatických duktov (experimenty na zvieratách) (Forum diabetologicum, 2016).

V súčasnosti najviac používanými GLP-1 analógmi sú semaglutid a dulaglutid. Semaglutid má 94 % homológiu s humánnym GLP-1. Farmakokinetický profil umožňuje ich podávanie 1x do týždňa. Medzi možné dôvody uprednostnenia liečby GLP-1 analógmi: ovplyvnenie glukózovej triády, zníženie hmotnosti, KV protektivita, spomalenie progresie nefropatie (semaglutid, dulaglutid, albiglutid, liraglutid), ochrana funkcie B-buniek, nízke riziko hypoglykémii a nežiadúcich účinkov, zníženie krvného tlaku, lipidov, biomarkerov klinického a subklinického zápalu.

V rámci individualizovaného prístupu predstavuje liečba GLP-1 analógmi vhodnú liečbu obézneho pacienta s diabetes mellitus typu 2. (Martinka, 2008)

MUDr. Alexandra Brečková
Medikard s.r.o. - diabetologická ambulancia, Prešov

Literatúra:

AACE Diabetes Care Plan Guidelines, Endocr Pract 2011, 17 (2) s.: 1-53. ISSN 1530-891X

FORUM DIABETOLOGICUM, GLP-1 analógy-vhodná terapeutická voľba u obéznych pacientov s diabetes mellitus 2. typu, 2016

HALUZÍK, Martin. Průvodce léčbou diabetu 2. typu pro internisty. 1. vyd. Praha: Mladá fronta 2011, s.150. ISBN 978-80-204-2405-1.

KVAPIL, Milan Diabetologie 2013. Praha: Triton 2013, s. 325. ISBN 9788073876562

KOMPENDIUM MEDICÍNY, Nový terapeutický prístup v liečbe DM2 na báze agonistov GLP-1 receptorov, 2016

MOKÁŇ, Marián - MARTINKA, Emil - GALAJDA, Peter. Diabetes mellitus a vybrané metabolické ochorenia. P+M: Martin 2008, s. 1003. ISBN 9788096971398.

MARTINKA, E. Nové smerovania v liečbe diabetes mellitus 2. typu ovplyvnením hladiny inkretínov – sitagliptín – účinnosť a bezpečnosť. Diabetes a obezita 2008; 15 (8) s.: 49–59. ISSN 1335-8383.

SCHRONER, Zbynek – ULIČIANSKY, Vladimír. Liečba diabetes mellitus 2. typu založená na účinku inkretínov. 2. vyd. Košice: SchronerMED, 2011., s. 111. ISBN 978809707 1479.

SINCLAIR, A. J., et al. European Diabetes Working Party for Older People 2011 clinical guidelines for type 2 diabetes mellitus. Executive summary. Diabetes & metabolism, 2011, 37 s.27-38. ISSN 2155-6156.

ULIČIANSKY, V., et al. Algoritmus liečby diabetes mellitus 2. typu v klinickej praxi. Diabetes a obezita, 2011, 11(22) s.:9-32. ISSN 1335-838

Autor: MUDr. Alexandra Brečková Medikard s.r.o. - diabetologická ambulancia, Prešov